S odstupom dvoch týždňov, po skončení náročného pretekového jarného polročníka, napíšem pár slov k ATLAS WORLD CUP 2024 konanom v Taliansku. Výsledky sú všetkým známe, fotiek je veľa na oficiálnych stránkach ATLASU, tak len trochu report z priebehu.
Autor: Samo Nagy
Vybrali sme sa na pretek (vybrali nás) v malej skupine 4 pretekárov – Samo Nagy, Majo Gabčo, Fero Gajdošík, Jožo Belovič – ale s o to väčším odhodlaním niečo ukázať a dokázať, že naše pravidelné pódiové umiestnenia nie sú opakujúce sa náhody 😊. Brali sme to vážne, zároveň sme sa tešili, pripravovali sme sa dosť dlhý čas vopred (e-shopy nestíhali posielať balíčky).
Išli sme o deň skôr, bola možnosť zatrénovať si na nepretekovom vedľajšom rybníku, s údajne rovnakou rybou.
Ubytovali sme sa asi desať minúť cesty od rybníka, v agroturisticky zameranom penzióniku s kozami, ovcami a dobrou kuchyňou, kde sa dalo dobre sústrediť, večer analyzovať poznatky, jesť, piť, oddychovať aj trochu vypnúť. Tréningu na vedľajšom rybníku sme venovali piatkové doobedie, podľa očakávania tam bola veľmi malá ryba, ale našli sme si nástrahy, ktoré jednoznačne fungovali. Viackrát za deň rybu dopĺňali, prakticky nová ryba brala okamžite. Pripravili sme si možný smer, na čo sa pri danej rybe orientovať.
Úvodné zoznamovanie
Oficiálny tréning na pretekovom rybníku bol v piatok poobede – a rýchlo sme zistili, že je to o niečom inom. Na rozdiel od očakávaní, nenasadili malú rybu, ako je v tých končinách zvykom, a ktorú sme natrénovali na vedľajšom rybníku, ale ryby štandardných veľkostí ako chytáme aj u nás. Ryba na tréningu fungovala tak, ako aj celé nasledujúce 2 dni. Po napustení brala polovicu kola takmer na všetko, každý hod 5 záberov kým nejaká nevisela, a druhá polovica kola výrazný útlm, ako aj nasledujúce kolá do napustenia ryby – keď si musel vymýšľať ako rybu donútiť zabrať. Chytali sa na tréningu 4 polhodinové kolá aj s presunom o 8 miest. Hlavne v jeho druhej polovici sme si našli plandavky a woblery, ktoré jednoznačne fungovali viac, ako iné. Štandardne sme ich veľmi nehádzali a nedali na sebe nič znať 😊
Organizácia ako obvykle na ATLASE na výbornej úrovni, priateľská atmosféra so známymi pretekármi z ostatných krajín, po tréningu dlhý kapitánsky míting s detailným vysvetľovaním pravidiel, catering, bufety, zaujímavé ceny pre víťazov. Večer sme si zanalyzovali poznatky a nastavili si s akými nástrahami začínať a ktoré sa javili ako rozdielové.
3,2,1, štart
Prvé kolá sme začínali chytať asi ako u nás, chytalo sa pomerne veľa ryby. Prvé kolá boli ráno aj poobede, nasádzala sa ryba 2x za deň. Nasledovné kolá boli náročné, rybu si videl skoro všade ale veľmi nereagovala. Buď si si musel nájsť vlastnú plandavku alebo wobler, ktorý ti fungoval, alebo sme sa poučili z prehier a v nasledujúcich kolách sme skúšali to, čím nás dostal súper.
Nakoľko sme boli len štyria, a bolo potrebné sa prispôsobovať situácii s minimom informácií z diania, bolo to náročné. Keď sa sústredíš na seba, nevieš vnímať čo sa deje ďalej ako okolo teba. Okrem nás boli štyria iba v minime tímov, zväčša zozadu výsledkovej listiny. Fungovali sme výborne ako tím, keď niekto niečo zistil, okamžite sme sa navzájom informovali. Snažil som sa veľa rozprávať s ostatnými pretekármi a tímami, a čo-to z nich vytiahnuť, a posunúť okamžite info ďalej chalanom.
Mne s Majom sa podarilo držať vysoko, Jozef nám výborne sekundoval, a v sobotu doobeda sa nedarilo Ferovi. Povedali sme si ale jednoznačné úlohy (namiesto Ferovho hľadania autobusových spojov domov) – kto bodovo oddychoval doobeda – potiahne tím poobede, kto oddychoval celý prvý deň, potiahne tím na druhý deň 😊. A presne tak sa nám to aj podarilo.
Poobede Fero zistil, že ryby reagujú na extraštíhle nástrahy, a čo je veľmi dôležité, jeho zázračný kufor ich obsahoval dosť aj pre Jozefa. Chalani sa na ne sústredili a spravili už aj silné poobedie. V priebehu dňa sme sa posúvali z desiateho miesta z úvodu postupne vyššie každým ďalším spočítavaním bodov.
Majo si našiel svoje pološtíhle plandavky, ktoré mu fungovali, a ja som sa sústredil na pohybujúce sa húfy rýb, aj keď mali byť na druhej strane rybníka… 4,2 miu bolo schopné doletieť akurát pred pretekára oproti, a podľa pravidiel stred nebol hranica… Ak sa ryba dala dosiahnuť woblerom, tak bol efektívnejší. Pre vzdialenosti som hádzal prevažne USSy. A keď sa objavili ryby nablízko, okamžite som sťahoval naspať a menil udicu na malú plandavku a malý wobler nablízko. Mohlo to vyzerať veľmi chaoticky, ale bolo to efektívne. Najlepšie fungovali tmavé, hnedé a béžové farby, od 1 do 1,5g.
_
Uprostred soboty sme dostali prvý väčší výprask od Francúzov, ktorí všetci chytali na akési gorálky… Ako sa ukázalo, vo Ferovom zázračnom kufríku sa jedna nachádzala. Ďalšie kolá som ho presviedčal nech ich aj on vyskúša, ale mal na ne len pár ťukancov bez premenenej ryby, a radšej chytal na svoje osvedčené veci, čo sa ukázalo neskôr ako veľmi dôležité – a tú jednu zvláštnu nástrahu požičal mne. Naplno som ju začal chytať až na druhý deň, keď sme znova chytali proti Francúzom, chytali sme prvé kolá a hlavne plandavky, držali sme remízu a preto som ju nasadil ako prvý proti nim skôr, ako ju nasadia oni proti mne – a vyhral som kolo…
Takto – každý trochu iným, vlastným spôsobom, ale zároveň spoločným úsilím, sa nám podarilo dať dokopy v prvý deň pekný priebežný výsledok – 3. miesto v hodnotení tímov. Majo najlepšie, ja za ním, obaja v prvej desiatke, Jozef a Fero sa držali neďaleko za nami.
Toto tretie miesto sme si už po ceste do Talianska stanovili ako náš optimistický cieľ – poznajúc kvality domácich Talianov – a niekoho sme plánovali ešte pustiť pred nás 😊. Realistický cieľ sme si hovorili do 6. miesta, a pesimistický cieľ bol dostať sa do prvej desiatky zo 16 zúčastnených krajín.
Črtá sa skvelý výsledok
Druhý deň sme si stanovili za cieľ udržať pozície do 4. miesta, tj. na malé finále a mať možnosť útočiť na tretiu bronzovú priečku. Prví po prvom dni boli Francúzi, a tak som si dal cieľ venovať viac času gorálkam. Iné tímy ich skoro nemali, miestni Taliani ich zohnali tiež, a my sme mali 1 kus.
Druhý deň to bolo náročné, podľa očakávania (a jednoznačných úloh 😊) sa sily v tíme trochu preskupili. Nedeľné doobedie sa nedarilo v sobotu najlepšiemu Majovi, Fero ho dobiehal – fungovali mu veci z predošlého dňa, Jozef si držal svoj dobrý štandard soboty, a mne sa darilo držať v prvej desiatke. Robil som to isté čo v sobotu, striedal vzdialenosti podľa ryby, a na blízko som sa stále viac sústredil na tú jednu gorálku čo sme mali, namiesto plandaviek, na ktoré sa jednoznačne orientovali chalani.
Mali sme výhry aj prehry, a vôbec nebolo jasné, či sa nám podarí udržať do želaného 4. miesta. Držali sme sa však tretí aj po dvoch sčítaniach počas dňa, a zostávalo posledných 5 kôl. Určili sme si, že do prípadného finále pôjdu dvaja s najvyšším počtom bodov, okrem prípadu, keď by z nich niekoho počas týchto posledných kôl úplne vyplo. Ja som sa držal priebežne vysoko, Fero dobehol Maja na rozdiel 1 bodu, tak sa rozhodovalo medzi nimi dvoma ako prípadného druhého pretekára do malého finále.
A to najdôležitejšie prichádzalo na koniec – po sčítaní 30 kôl za dva dni – sme sa umiestnili na 4. mieste a postúpili do malého finále – boja o tretie miesto s výborne hrajúcimi Bulharmi. Posledné kolá boli hektické, súperi počítali nesprávne ryby, vysvetľovali si pravidlá po svojom, kričali outy a bolo dôležité udržať koncentráciu. Ťažko som sa sústredil aj na svoje chytanie, riešil som aj spory ostatných našich chalanov aj počas kola. Podali sme aj oficiálny protest – a obhájili si svoje!
Keďže spravili obaja, Fero aj Majo, po 7 bodov aj počas posledných kôl, Majo mal stále o bod viac, rozhodlo sa, že pôjde so mnou do finále Majo. Počas poobedia v nedeľu už nefungovali gorálky – okrem prípadov, keď ryba stála blízko brehu a takmer sa nehýbala. Bolo teplo, sústredila sa do tieňov, úspešný si bol, keď si počas kola na nejaký tieň dosiahol. Takže znova bolo dobré používať aj taktiku dlhých hodov – do tieňa za každú cenu, alebo chytať len úplne pod nohami v tieni. A také miesto vybrali pre finále. Takto v rohoch s rybou som na gorálky vyškolil 2 súperov, preto som si veril a išiel do finále ako prvý, s cieľom odovzdať štafetu s náskokom. Nakoniec sa to podarilo, odovzdával som za stavu 6:5 pre nás štafetu Majovi. Majo veril svojej plandavke, ktorú ale používal na trocha väčšie vzdialenosti, vyššiu gramáž, preto ju ryba nedoberala a súper mu rýchlo nadelil 2 ryby. Prehodil preto aj Majo na gorálky – ktoré na finále hodil do vody prvýkrát, dostal krátke školenie, a ako správny gumičkár si s nimi poradil na jednotku.
Výsledok 10:7 v malom finále znamenal tretie miesto pre Slovensko na ATLAS WORLD CUP 2024 , a veľkú radosť aj zadosťučinenie. Prvé miesto obsadili podľa očakávania Taliani, predbehli v nedeľu druhých Francúzov.
Úspech sme primerane oslávili už na mieste, ochutnali taliansku kuchyňu, pozreli si v pondelok Benátky – Taliani boli priateľskí, pohostinní a veselo hluční 😊.
Ďakujem TAS za podporu a chalanom za skvelý tímový prístup, ukázali svoje schopnosti vždy v pravý čas.
Video finále si môžete pozrieť tu:
Výsledky a fotky:
https://areatroutleagues.com/
https://www.facebook.com/ATLAS.area.trout.fishing
